devatoroNEW03.jpg

SÚ FEMINIZMY FÚZaté

FÚZATÉ TEDA SÚ A RIADNE!

Feministické myšlienky existujú už naozaj oddávna. Feminizmus ako hnutie má niekoľko vĺn, kopu smerov a rieši množstvo problémov súvisiacich s rovnoprávnosťou ľudských bytostí bez ohľadu na pohlavie. Naviac sú to práve ľudia, ktorí toto hnutie tvoria a prinášajú rôznorodé pohľady na zrovnoprávnenie. Zhrnúť takú fúzatú históriu do pár riadkov je takmer nemožné. No teraz s nami môžete jej poznávanie aspoň nahryznúť.

Vieš si predstaviť, že by si nemohla voliť? Že by ti tvoj manžel alebo otec musel podpísať súhlas, aby si sa mohla zamestnať? Že by si nemohla šoférovať alebo sa prihlásiť na vysokú školu?

Toto bola realita pre dievčatá a ženy ešte pred pár desiatkami rokov. Feminizmus vznikol ako reakcia na nespravodlivé postavenie žien a dôležitú úlohu zohráva aj v dnešnej spoločnosti, pretože ešte stále je čo riešiť.

FEMINIsm01.jpg

USA, 1910

Prvá vlna feminizmu ako hnutia v 19. storočí a začiatkom 20. storočia sa sústredila predovšetkým na získanie volebného práva pre ženy. Volebné právo žien dnes považujeme za samozrejmé a už sa nezamýšľame nad otázkou, či nie je „neženské“ a či jeho uplatňovanie, vyžadujúce samostatné rozhodovanie, vážne nenarúša zdravie a morálku žien (veď napokon i dnešná definícia pravej ženskosti predpokladá, že žena „nevie, čo chce“, „pýta sa iných, nechá si poradiť“, „je nesamostatná“). Prvou krajinou, v ktorej ženy roku 1893 získali volebné právo, bol Nový Zéland. V Československu mali ženy volebné právo od roku 1919.

Nebyť feminizmu, fotky absolventov by možno ešte stále vyzerali takto:

FEMINISM02.jpg

A nie takto:

studenti.jpg

Druhá vlna feminizmu, ktorá sa v USA a západnej Európe začala v 60. rokoch a 70. rokoch minulého storočia, sa spočiatku sústreďovala na prístup žien k platenej práci, na reprodukčné a sexuálne práva a zdravie. Postupne sa spektrum tém stále viac rozširovalo: násilie páchané na ženách a deťoch (osobitne problematika sexualizovaného násilia), nedostatočné zastúpenie žien na všetkých úrovniach rozhodovania v spoločnosti, dominancia „mužského“ pohľadu a neviditeľnosť žien vo vede, výskume a vzdelávaní a ďalšie.

vdakaFEMINIZMU.gif

Za čo všetko ešte môžeme ďakovať feminizmu, nájdete TU.

Feministické myslenie a hnutie bolo už vo svojich začiatkoch veľmi pestré a postupom času sa čoraz väčšmi pluralizovalo, preto je namieste hovoriť skôr o feminizmoch (napr. ekofeminizmus, afroamerický feminizmus, liberálny feminizmus, socialistický feminizmus, feminizmus rodovej rovnosti a pod.) než o jedinom feminizme. Tieto rôzne feminizmy sa navzájom prelínajú, prekrývajú, dopĺňajú, ale aj sporia, vylučujú, popierajú.

Feminizmy však spája ich presvedčenie, že:

ZENY02.jpg

Feminizmus je o slobode. O slobode rozhodnúť sa, aký život chceme žiť bez obmedzení, do ktorých nás spoločnosť tlačí na základe toho, či sme žena alebo muž. A zároveň je o zodpovednosti, ktorá by mala ísť ruka v ruke s touto slobodou.

KTO SA DNES BOJÍ FEMINIZMU?

Predovšetkým ľudia, ktorí ho vlastne nepoznajú, a preto o ňom majú skreslené predstavy. Mnohí si myslia, že cieľom feminizmu je, aby sa ženy vyrovnali mužom, teda aby boli ženy a muži rovnakí, lenže feminizmus je o akceptácii rozmanitosti. Väčšina si myslí, že feminizmus je zameraný proti mužom, lenže feminizmus je pre všetkých ľudí, ktorí chcú spoločnosť založenú na rešpekte k ľudským bytostiam bez ohľadu na to, či sú ženy alebo muži.

Súčasné spoločenské usporiadanie totiž poškodzuje ženy aj mužov, hoci iným spôsobom: Napríklad očakávanie starostlivosti o deti a domácnosť znevýhodňuje ženy v profesii a odmeňovaní, kým očakávanie živiteľstva zasa bráni mužom, aby sa viac venovali vzťahom, deťom a súkromnej sfére.

ÁNO, FEMINIZMUS JE AJ PRE MUŽOV.

ČO JE A ČO NIE JE FEMINIZMUS:

feminizmus.jpg

O feminizmoch sa viac dočítate napríklad v týchto knižkách:

Rebecca Solnit (2018): Muži mi to vysvetlia

Chimamanda Ngozi Adichie (2017): Všetci by sme mali byť feminist(k)ami

bell hooks (2014): Feminizmus do vrecka