VIOLENCE_banner.png

ČO JE Násilie

SEXUÁLNE NÁSILIE

polovica-01.jpg

Zdroj: Eurobarometer, 2016

Sexuálne násilie sa vzťahuje na sexuálne aktivity, ku ktorým dôjde bez explicitného (jasného a nepochybného) súhlasu obete. Nejde len o použitie hrubej fyzickej sily. Použitie nátlaku, vyhrážanie sa, zastrašovanie, vydieranie sú takisto považované za základné prejavy sexuálneho násilia. Mladé dievčatá a ženy (najmä vo veku 16 – 19 rokov) sú vystavené výrazne zvýšenému riziku sexuálneho násilia (WHO 2010, RAINN 2016).

stotisic-01.jpg

Zdroj: KMC, 2017

MEDZI FORMY SEXUÁLNEHO NÁSILIA PATRÍ NAPRÍKLAD:

preniknutie-01.jpg

Sexuálne násilie je na Slovensku trestné, keď napĺňa jednu zo skutkových podstát trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Tieto trestné činy sú tzv. oficiálnymi deliktmi. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné ich stíhať z úradnej povinnosti, a to aj bez súhlasu obete. Trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona sú: znásilnenie (§ 199 TZ), sexuálne násilie (§ 200 TZ), sexuálne zneužívanie (§ 201 a 202 TZ).

Čo je sexuálne násilie: pojmy a formy

SÚHLAS

Jednorazový súhlas na jednu činnosť neznamená aj súhlas s niečím iným. Ak napríklad súhlasíš s tým, že ťa niekto pobozká, nedáva mu to automaticky povolenie na to, aby ťa vyzliekol. To, že si mala s niekým sex v minulosti, ešte neznamená, že dávaš tejto osobe povolenie mať s tebou sex kedykoľvek.

 

Súhlas je platný iba vtedy, keď máš slobodu a možnosť rozhodnúť sa. Ak niekto nie je schopný povedať nie, neznamená to áno. Sexuálny styk s niekým, kto je opitý takmer do bezvedomia, je znásilnenie.

 

Súhlas môžeš takisto kedykoľvek a kdekoľvek odvolať, keď sa cítiš nepríjemne. Je dôležité svojmu partnerovi alebo partnerke jasne oznámiť, že chceš prestať. Ak ti je niečo nepríjemné, treba to povedať. Druhá strana by nemala naliehať. Najlepší sex je predsa vždy taký, ktorý si užijete obaja.

AKÝ JE ROZDIEL MEDZI POZVANÍM NA ČAJ A SÚHLASOM SO SEXOM? ŽIADEN.

ŽENY POZNAJÚ PÁCHATEĽA

Znásilnenie alebo sexuálne násilie sa len málokedy stane v tmavej uličke v parku. 

88zien-01.jpg

Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien (38 %) alebo ich známych (28 %). V 12 % prípadov boli páchateľmi nadriadení alebo kolegovia, v 10 % prípadov príbuzní.

graf056jpg.jpg

Zdroj: Očenášová, Michalík (2017) Sexuálne násilie na ženách

NIE, ZNAMENÁ NIE

Ak žena povie možno, myslí možno. Ak povie nie, myslí nie. Je dôležité, aby sa dievčatá a ženy nebáli povedať, keď sa im niečo nepáči. Rovnako dôležité je ale aj to, aby chlapci a muži ich nesúhlas hneď na prvý raz rešpektovali.

znamenaNie-012.jpg

JE ÚPLNE JEDNO, ČO MÁ OBLEČENÉ

Nie je namieste obviňovať ženy, ktoré majú skúsenosť so sexuálnym násilím, že dostatočne nepredvídali rizikové okolnosti. Vyjadrenia, že za sexuálne násilie môže akýmkoľvek spôsobom žena sama, sú mimoriadne zraňujúce, pretože prenášajú minimálne časť zodpovednosti na obeť a ospravedlňujú páchateľa.

Ľudia často obviňujú obete nie preto, že by vo svojej podstate boli zlí alebo neempatickí, ale preto, že takéto myslenie im umožňuje veriť, že majú veci pod kontrolou. Chcú uveriť, že za to mohla krátka sukňa alebo alkohol. Chcú jednoducho uveriť, že im sa to stať nemôže.

Na oblečení v skutočnosti vôbec nezáleží. Pozrite si video z výstavy, na ktorú ženy venovali oblečenie, čo mali na sebe, keď sa stali obeťou násilia.

To, že ľudia vidia minulé udalosti ako predvídateľné, sa označuje pojmom chyba pri spätnom pohľade do minulosti.

 

V prípadoch sexuálneho násilia v skutočnosti väčšinou ide o bežné sociálne situácie (napríklad nechať sa odprevadiť večer domov kamarátom). Tie vo veľkej väčšine prípadov nekončia násilne, preto sa potenciálna obeť útoku neobáva.

Ak navyše obeť páchateľa zväčša pozná, je takmer nemožné sexuálne násilie predvídať.

MUŽI SA VEDIA OVLÁDAŤ

Mýtus, že „žena muža provokovala a on sa už nedokázal ovládnuť“, sa zakladá na ľahko spochybniteľnom presvedčení, že násilné správanie je mužom vlastné. Toto tvrdenie nerešpektuje individualitu mužov ako jedinečných ľudských bytostí. Ak sa snažíme násilné správanie ospravedlniť týmto spôsobom, vlastne tým urážame všetkých mužov.

Hoci násilia sa dopúšťajú prevažne muži, násilnosť nie je typická mužská vlastnosť a väčšina mužov sa násilne nespráva. Problémom sú tí muži, ktorí to robia opakovane, ale aj tí slušní muži, ktorí im to dovolia. Štúdia z roku 2002 potvrdila, že šesť percent mužov sa pokúsilo o znásilnenie alebo znásilnenie spáchalo. Viac ako polovica z nich však zaútočí viac ako jedenkrát – v priemere až šesťkrát.

To, že sexuálneho násilia sa dopúšťajú prevažne muži, nie je dôsledkom ich „prirodzenosti“. Celý život ich k tomu vedie spoločnosť, keď podporuje stereotypné vnímanie mužskosti: muži majú byť dominantní, agresívni, majú zarábať viac ako ich partnerky a nemali by byť príliš citliví.

Očakávanie, že „správny muž“ má byť dominantný, agresívny a sexuálne výbojný, ohrozuje celú spoločnosť. Preto je dôležité, aby predovšetkým muži jasne odmietali všetky podoby sexuálneho násilia či nátlaku vo vzťahu k dievčatám a chlapcom, ženám a iným mužom. A to aj vtedy, keď sa tak správajú ich kamaráti. Falošná mužská solidarita nie je na mieste. Násilné a ponižujúce správanie nie je prejavom mužnosti.

pokusenie-01.jpg

ZA NÁSILIE JE VŽDY ZODPOVEDNÝ PÁCHATEĽ

Tendencia obviňovať obeť tiež čiastočne pramení z podvedomej potreby veriť, že svet je spravodlivé a dobré miesto. Keď sa niekomu stane niečo zlé, často veríme, že musel urobiť niečo, prečo si zaslúžil taký osud. Sociálni psychológovia označujú tento jav ako fenomén spravodlivého sveta.

Mnoho ľudí si podvedome myslí, že našu dôveru a podporu si zaslúžia len obete, ktoré sú bezúhonné, nepijú alkohol, sú cudné, sympatické a slabšie ako páchateľ. Vychádza to z mýtu „ideálnej obete“. Takéto obete sú len zriedkavo spochybňované, verejnosť, médiá, ale dokonca aj orgány činné v trestnom konaní sa takmer vždy postavia na ich stranu. Ak ale obeť niektorú z charakteristík nespĺňa, ťažšie získa podporu alebo sa dovolá spravodlivosti. To bráni mnohým obetiam, aby vyhľadali pomoc a prehovorili o tom, čo sa im stalo.

priciny-01 (1).jpg

NEEXISTUJE NORMÁLNA REAKCIA NA NENORMÁLNU SITUÁCIU

Ak žena so skúsenosťou sexuálneho násilia nemá na sebe stopy fyzického násilia, mnohí ľudia sa domnievajú, že o násilie nešlo, lebo sa nepokúšala brániť.

 

Je dôležité vedieť, že veľa žien sa fyzicky nebráni zo strachu, emocionálneho šoku alebo z obáv o svoj život. Napríklad „ochromenie“, pasívna reakcia v situácii sexuálneho útoku, je inštinktívnou obranou organizmu, ktorá nie je pod vôľovou kontrolou. Obete sexuálneho násilia niekedy zažívajú dočasnú paralýzu zvanú „tonická nehybnosť“. Tento stav im prekáža v tom, aby sa počas útoku hýbali, bránili či kričali.

To, že obeť nekladie fyzický odpor, v žiadnom prípade neznamená súhlas so sexuálnou aktivitou. Z jej strany ide len o snahu o prežitie a o minimalizáciu škôd. Navyše, na prekonanie vôle napadnutej osoby páchatelia nepoužívajú vždy hrubú fyzickú silu. Často využívajú citový nátlak, vydieranie alebo psychickú manipuláciu, aby osobu donútili k nedobrovoľnej sexuálnej aktivite.

ZASTAVIL BY SA MLADÝ MUŽ, KEBY VIDEL SAMÉHO SEBA?

SEXUÁLNE NÁSILIE MÁ DLHODOBÝ VPLYV

NA ŽIVOTY ŽIEN 

Najčastejšie pocity, ktoré ženy so skúsenosťou partnerského alebo nepartnerského sexuálneho násilia prežívali, boli pocit trápnosti (66,0 %), hanba (57,5 %) a strach (56,9 %). Ženy často pociťovali aj hnev (49,3 %) a vinu (36,6 %). Štvrtina žien zažila šok (26,9 %).

graf07.jpg
graf08.jpg

Zdroj: Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu (Očenášová, Michalík 2017)

AKO POMÔCŤ

Výskumy ukazujú, že čím bližší vzťah je medzi páchateľom a obeťou, tým menej sa ženy s touto skúsenosťou obracajú na oficiálnu pomoc a o to častejšie dochádza k použitiu fyzickej a hrubej sily.

Varovné signály, že blízka osoba prežila sexuálne násilie, môžu byť napríklad:

  • príznaky depresie (pretrvávajúci smútok, skleslosť, nedostatok energie, zmeny v spánkovom režime, stiahnutie sa z bežných aktivít, vyhýbanie sa spoločnosti);

  • úzkosť alebo obavy, vyhýbanie sa špecifickým situáciám, miestam alebo osobám;

  • zmeny v sexuálnom správaní (odmietanie sexuálnych kontaktov alebo naopak rizikové sexuálne správanie);

  • sebapoškodzovanie, myšlienky na samovraždu alebo samovražedné pokusy;

  • znížené sebavedomie;

  • zanedbávanie hygieny, vzhľadu či obliekania;

  • zhoršenie študijného prospechu alebo pracovnej výkonnosti;

  • zmeny v stravovacích návykoch;

  • zvýšené užívanie alkoholu alebo drog;

  • sexuálne prenosné ochorenia.

Ako zareagovať, ak ti niekto, na kom ti záleží, povie, že prežil sexuálne napadnutie alebo zneužívanie?

PODPORA.jpg

Najdôležitejšie je prejaviť dôveru a podporu. Nie je to vždy ľahké. Užitočné môžu byť vyjadrenia:

„Je mi ľúto, čo sa ti stalo.“ „Musí to byť pre teba naozaj ťažké.“

Vyjadrime empatiu a uznajme, že takáto skúsenosť musí človekom otriasť.

 

„Nie je to tvoja vina.“

Osoby, ktoré prežili sexuálne násilie, často trápi subjektívny pocit viny. Ak sa tak vyjadria, je dôležité stále, aj opakovane, pripomínať, že zodpovednosť za násilie nesie výlučne páchateľ.

„Verím ti.“

Zdôveriť sa niekomu so svojou traumatickou skúsenosťou môže byť extrémne náročné. Osoba so skúsenosťou násilia sa môže cítiť zahanbene, môže mať obavy, či jej budeme veriť, alebo strach, že jej budeme niečo vyčítať. Je dôležité, aby sme prekonali nutkanie všetkému porozumieť a vyšetrovať. Ak budeme nástojčivo zisťovať, čo sa stalo a prečo sa to stalo, môžeme obavy osoby, ktorá prežila násilie, len zvýšiť. V tejto ťažkej chvíli nie je našou úlohou byť detektívom, ale oporou. Mlčanie nesmieme interpretovať ako znak nedôveryhodnosti. Myslime na to, že proces tlmočenia traumatických spomienok do slov je nesmierne náročný.

„Nie si sama.“

Vyjadrime žene so skúsenosťou násilia ochotu pomáhať jej v procese zotavovania sa. Pripomeňme, že v jej živote sú ďalší ľudia, ktorým na nej záleží, a že existuje aj odborná pomoc, ktorá môže byť užitočná pri zotavovaní sa z traumy.

„Nemení to môj pohľad na teba.“

Niektoré ženy so skúsenosťou násilia sa obávajú, že keď sa so svojimi zážitkami zdôveria, ľudia ich začnú vnímať inak. Uistite ženu o tom, že si ju stále vážite.

„Môžeš mi dôverovať.“

Ak sa vám niekto zverí so skúsenosťou s násilím, znamená to, že vám dôveruje. Uistite ju, že vám môže dôverovať aj naďalej a že budete rešpektovať jej súkromie. Nehovorte o jej príbehu s inými ľuďmi bez jej vedomia a súhlasu.

Ak sa žena niekomu zverí s tým, že prežila násilie, a narazí na neprimeranú reakciu, môže jej to znova veľmi ublížiť. Naopak, citlivý prístup a empatické načúvanie môžu pôsobiť liečivo.

Zdroj: Zastavme násilie: Ako rozpoznať sexuálne násilie a poskytnúť podporu

Ak si sám/sama obeťou sexuálneho násilia, zavolaj na bezplatnú linku pomoci 0800 212 212 alebo klikni sem.

 

Ako sa vlastnými silami vyrovnať s násilím