ČO JE V PRÁCI
MERANIE NEROVNOSTI
V praxi je meranie rodovej nerovnosti často dlhým zoznamom štatistických dát, ktoré ukazujú nerovnováhu moci medzi mužmi a ženami.
Existujúce rodové nerovnosti ovplyvňujú nielen životy jednotlivých mužov a žien, ale aj globálnu ekonomiku, pretože poškodzujú hospodársky rast. Ženy zarábajú len 63 % toho, čo v celosvetovom meradle zarobia muži. Analýza Svetovej banky z roku 2019 uvádza, že v dôsledku tohto rozdielu ženy potenciálne prichádzajú o 160 biliónov dolárov ročne.
Svetové ekonomické fórum (World Economic Forum/ WEF) každoročne vydáva správu o stave nerovnosti medzi ženami a mužmi vo svete. V roku 2020 Správu WEF uvádza so slovami: „Nikto z nás počas svojho života nezažije rodovú rovnosť a je pravdepodobné, že ani veľa z našich detí.“
Táto správa každoročne skúma nerovnosť medzi ženami a mužmi v 149 krajinách a zoraďuje ich na základe troch oblastí: ekonomická situácia, vzdelanie, zdravie a politická reprezentácia. Čím vyššie v rebríčku sa krajina dostane, tým sú v nej menšie rodové rozdiely a väčšia rodová rovnosť.
V západnej Európe a severnej Amerike túto „priepasť“ zatvárajú najrýchlejšie, zatiaľ čo v juhoázijskom regióne, na Blízkom Východe a v severnej Afrike to ide najpomalšie.
Rozdiely medzi mužmi a ženami vo všetkých kategóriách sa pomaly zmenšujú. Celková globálna rodová priepasť sa môže uzavrieť o 99,5 roka. Väčšinou to súvisí s oblasťou vzdelania a zdravia, kde rodové rozdiely zanikajú najviac. Ale v oblastiach ekonomických príležitostí a zastúpenia v politike sa posúvame veľmi pomaly: očakáva sa, že uzavrieť túto priepasť potrvá viac ako 250 rokov.
V roku 2020 sa Slovensko v celkovom rebríčku WFE umiestnilo na 63. mieste. V oblasti dosiahnutého vzdelania a v oblasti zdravia sme na tom dobre. Ale v ekonomickej a politickej oblasti je tento stav stále žalostný.
Zdroj: Svetové ekonomické fórum