SÍCE NEMÁ, ALE...
Jazyk síce nemá oči, ale všeličo môže zviditeľňovať aj zneviditeľňovať. Slovenčina má schopnosť „vidieť“ gramatické rody, a tým aj osoby ženského a mužského rodu, nie vždy to však využívame.
Hoci sa označenie rodovo zmiešanej skupiny v mužskom rode považuje za neutrálne, predsa sa oplatí si pripomenúť, čo to vlastne znamená: Napríklad môžeme povedať, že v poznávacej súťaži zvíťazili „študenti“ vašej triedy, ale ak tam boli aj „víťazky“, zneviditeľníme ich podiel na spoločnom úspechu. A ak tam boli povedzme 4 dievčatá a 1 chlapec, nie je čudné, že aj pomer 4 : 1 rozhodne v prospech mužského rodu?
Ženy sa môžu cítiť neviditeľné, keď sú označované iba mužským gramatickým rodom. Napríklad študent, keď ide o študentku, alebo učitelia, keď ide o učiteľky. Najhoršie však je, že takýto spôsob komunikácie je u nás už natoľko zaužívaný a zvnútornený, že ani veľa žien si nemusí uvedomovať, že sa pre necitlivé používanie jazyka stávajú neviditeľnými.
Má JAZYK OČI?
NO PREČO BY MA TO VLASTNE MALO TRÁPIŤ?
Jazyk realitu nielen pomenováva, ale aj vytvára. Jazykom dávame veciam silu. Ak hovoríme o ženách na vedúcich pozíciách, zviditeľňuje ich to ako vo verejnom priestore, tak v spôsobe, ako o svete premýšľame. Zviditeľnenie môže ženy posilňovať. A keď máme prezidentku a toto slovo aj používame, oveľa viac malých dievčat sa bude chcieť stať prezidentkami, lebo zrazu to už nebude znieť tak neobvykle. Navyše, ak premýšľame iba o učiteľoch, manažéroch, kuchároch, vedcoch či občanoch, ukracujeme sa o dôležitý rozmer. Veď ženy tvoria viac ako polovicu obyvateľstva našej krajiny – a to je už celkom dosť.
Jazyk, ktorý používame, často ženy zneviditeľňuje alebo podceňuje. Pretože s mužskosťou si často spájame vlastnosti s pozitívnym nábojom ako sila, dominancia, priebojnosť, zatiaľ čo so ženskosťou negatívne vlastnosti ako slabosť, submisivita alebo pasivita.
PREČO BY MALO MAŤ „CHLAPSKÉ SLOVO“ VÁHU A „BABSKÉ REČI“ BY MALI BYŤ O NIČOM?
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
