KRÁSNA
AKO
OBRáZOK
TAK URČITE...
Deťom čítame rozprávky o krásnych princeznách so zlatými vlasmi a korunkou na hlave a o tom, ako raz príde krásny princ a zachráni ich pred úskaliami osudu. Dievčatám to však hovorí už od detstva jedno a to isté: Majú byť hlavne krásne a milé a z ťažkostí ich vyslobodí silný, odvážny muž.
V dievčatách a chlapcoch pestujeme aj odlišný prístup k vlastnému telu.
Už od útleho veku prichádzajú k chlapcom signály od okolia i z médií, že si majú pestovať fyzickú silu a obratnosť. Športy „pre mužov“ sú postavené na súťaživosti a pestovaní svalov.
Dievčatám sa hovorí, že majú svoje telá šľachtiť, chrániť ich pred starnutím a hlavne ich urobiť čo najpríťažlivejšími na pohľad. Cvičenie pre ženy je takmer výhradne zamerané na úbytok váhy, prípadne na formovanie postavy, aby zo žien urobilo ešte žiaducejšie objekty mužskej vášne, nie aby v žene pestovalo silu a zdravie.
Ideál krásy sa mení v závislosti od historického obdobia, kultúry alebo krajiny. To, čo sa dnes považuje za krásne ľudské telo, by v takom baroku asi neobstálo. To, čo sa nám páči na Slovensku, nemusí byť považované za krásne napríklad v Japonsku.
Presvedčenie, že fyzická príťažlivosť je na ženách najdôležitejšia a všetky by sa mali usilovať priblížiť ideálnej predstave o kráse, ešte stále pretrváva. Dievčatá a ženy sú vystavené obrovskému tlaku z každej strany, aby sa snažili priblížiť nedosiahnuteľnému ideálu krásy, ktorý vidia vo filmoch, seriáloch, reklamách alebo na obálkach časopisov.
Ženské telá sú sústavne vystavované kritike, komentárom alebo nemiestnym poznámkam. V škole, v práci, na ulici a často aj zo strany najbližších. Na dievčatá a ženy sa tak vyvíja obrovský tlak, aby prispôsobovali výzor a správanie predstavám o dokonalosti. Namiesto toho, aby sme dievčatá učili, že meniace sa ženské telo v puberte je jednoducho biologicky normálne, neodpustíme si poznámky o tom, aby jedli viac alebo menej, aby schudli alebo pribrali, aby sa maľovali alebo nemaľovali.
Nedosiahnuteľný ideál krásy, ktorý vo verejnom priestore živíme, vedie k obrovským ziskom kozmetického priemyslu a ničí sebavedomie žien. Dokonca už vo veku od osem do štrnásť rokov klesne sebavedomie dievčat o 30 %. Narušené vnímanie seba samých vedie ženy k tomu, že nemajú rady svoje telá, samé seba, mlčia, neodporujú a nerozvíjajú svoj potenciál.
Prieskumy potvrdzujú, že poruchami príjmu potravy trpia v 90 % prípadov dievčatá a ženy. Ohrozené sú najmä dievčatá v období dospievania. Hoci to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, rodové stereotypy a mýtus krásy ohrozujú aj chlapcov a mužov. Celospoločenský tlak, ktorý im nepriamo prikazuje, aby boli silní, dominantní, aby sa ničoho nebáli a neboli zraniteľní, má negatívny vplyv na ich život, vzťahy a dokonca i zdravie.
KEDY SI ŽENY PRESTALI MYSLIEŤ,
ŽE SÚ KRÁSNE?
Ako sa v priebehu histórie menili predstavy o perfektných ženských telách si môžete pozrieť vo videu:
Zdroje:
Odvážne, nie perfektné (Ľubica Rozborová & Jana Cviková) v knihe Valentina Sedileková (2019): Chuť žiť
Cviková, J., & Juráňová, J. (2005): Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky. Bratislava: ASPEKT – Občan a demokracia.
Ak sa chceš dozvedieť viac o mýte krásy, prečítaj si knižku od Naomi Wolf.