ČO JE V PRÁCI
DISKRIMINÁCIA
Predstav si, že vo firme sa na pracovné cesty štandardne prideľujú služobné autá. Na tú istú služobnú cestu, ktorú absolvoval zamestnanec autom dva týždne dozadu, ale zamestnankyni auto nepridelia. Objektívny dôvod, ako napríklad nedostupnosť auta, pritom neexistuje. Jediný dôvod, prečo žene auto nepridelia, je stereotypná predstava, že ženy sú zlé vodičky. A to aj napriek tomu, že podľa štatistík muži spôsobujú ročne 6,1 milióna dopravných nehôd a ženy 4,4 milióna.
Diskriminácia sa často deje aj v škole. Stáva sa, že dievčatá dostávajú z fyziky horšiu známku ako ich spolužiaci aj napriek tomu, že odpovedali úplne rovnako. Vychádza to zo zaužívaného predsudku, že „baby predsa na fyziku bunky nemajú“.
Má veľmi veľa podôb: diskriminuje sa kvôli pohlaviu, rase, jazyku, veku, sexuálnej orientácii, viere, náboženstvu, politickému či inému zmýšľaniu, pôvodu, národnosti alebo príslušnosti k etnickej skupine, majetku, rodu alebo inému postaveniu.
Diskriminácia na základe pohlavia alebo rodu sa často prehliada, pretože je hlboko zakorenená v rodových stereotypoch, ktoré ľudia považujú za normálne a správne. Klasickým príkladom je, že ženy po tridsiatke majú nižšiu šancu na prijatie do práce alebo na povýšenie, pretože sa automaticky predpokladá, že v tom veku už budú chcieť mať deti.
Rovnako sa často považuje za normálne neprijať do zamestnania ženu, ktorá má malé dieťa, lebo sa automaticky predpokladá, že bude mať veľa absencií, napríklad ak dieťa ochorie. Vychádza to z predpokladu, že jedine žena je zodpovedná za výchovu detí a domácnosť. Muži ale otázky, či plánujú mať v blízkej dobe deti, na pohovoroch takmer nikdy nedostávajú.
DISKRIMINÁCIA A NETOLERANCIA NIE JE TO ISTÉ
Viacnásobná diskriminácia je pojem označujúci diskrimináciu jednej osoby z viacerých dôvodov. V prípade žien, ktoré patria do viacerých znevýhodnených skupín, existuje väčšia pravdepodobnosť, že s nimi budú zaobchádzať horšie ako s ostatnými. Napríklad rómska žena so zdravotným postihnutím, ktorá sa hlási do zamestnania, môže zažiť súčasne diskrimináciu na základe svojho zdravotného postihnutia, rasy aj pohlavia.
PRIAMA A NEPRIAMA DISKRIMINÁCIA
Priama diskriminácia na základe pohlavia nastáva vtedy, keď sa s človekom zaobchádza menej férovo len kvôli tomu, aké má pohlavie.
Ak napríklad firma, ktorá hľadá človeka na asistentskú pozíciu, uverejní inzerát v znení: „Prijmeme ženu do 25 rokov,“ ide o priamu diskrimináciu na základe pohlavia a veku. Firma totiž neumožňuje mužom a ľuďom nad 25 rokov uchádzať sa o toto miesto.
O priamu diskrimináciu na základe pohlavia by išlo aj vtedy, keby do zamestnania na vedúcu pozíciu vybrali z dvoch kandidátov rôzneho pohlavia muža aj napriek tomu, že žena by mala na uvedenú prácu rovnaké či dokonca lepšie predpoklady (vzdelanie, prax a pod.). Rozhodol by iba stereotyp, že muži sa viac hodia na vyššie funkcie.
Nepriama diskriminácia na základe pohlavia sa navonok tvári ako neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ale pri bližšom pohľade na vec sa ukáže znevýhodňovanie jednej alebo viacerých osôb voči ostatným.
POZITÍVNA DISKRIMINÁCIA
Neexistuje nič také ako „pozitívna diskriminácia“. Diskrimináciou totiž vždy označujeme znevýhodňovanie ľudí – a to sa jednoducho nikdy nedá považovať za pozitívne. Tento termín je nezmyselný, tie dve slová si navzájom protirečia.
DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA
V mnohých demokratických štátoch sa prijímajú takzvané dočasné vyrovnávacie opatrenia. Slúžia na dosiahnutie skutočnej rovnosti a dôstojných životných podmienok každého a každej z nás. Sú legitímnym nástrojom na to, aby sa skutočne odstránila nerovnosť a aby už neexistovali znevýhodňované skupiny.
V praxi takéto opatrenie znamená, že kandidáta alebo kandidátku na základe rasy, sexuálnej orientácie, náboženstva či pohlavia nevylúčia, ale danú pozíciu získa aj na základe týchto charakteristík.