STRAŠIA
ŤA RODOM?
ROD NEHRYZIE
PREČO ROZLIŠUJEME SLOVÁ ROD
A POHLAVIE?
Pohlavie (angl. sex) označuje to, čo je ženám a mužom dané biologicky. Čiže to, akú úlohu môžu mať v reprodukcii. Rod (angl. gender) označuje všetko to, čo sa očakáva od muža alebo od ženy. Čiže to, čo spoločnosť chápe ako ženskosť a mužskosť.
Pohlavie definujú pohlavné orgány, chromozomálna a hormonálna výbava a druhotné pohlavné znaky. Rod je naučené správanie. Nerodíme sa ako ženy a muži, stávame sa nimi. Po celý život sa nás snažia tlačiť do nejakej formičky „správnej ženy“ a „správneho muža“.
Sme však predovšetkým ľudia z planéty Zem, nikto sem nespadol ani z Marsu, ani z Venuše. Mužov a ženy spája toho viac, ako ich rozdeľuje. No návšteva z inej planéty by to pri pohľade na ružové a modré svety len ťažko zistila.
Predstav si svet, v ktorom by chlapci boli vychovávaní tak, aby boli malými gazdinkami, kupovali by sme im malé šijacie stroje, šáločky, tanieriky a bábiky, aby sa už od malička učili, ako sa v budúcnosti majú starať o domácnosť a o deti. Učili by sme ich, aby sa usmievali. Chlapci sa predsa nemajú mračiť. Mali by byť hlavne pekní, mať vyčesané vlásky a v žiadnom prípade by sa nemali zašpiniť. A na druhej strane by sme v tom svete dievčatá viedli k tomu, aby sa stali malými vedkyňami. Kupovali by sme im lego, autodráhy, malé vesmírne družice a stavali s nimi stavebnice. Učili by sme ich, že môžu byť superhrdinkami, architektkami, astronautkami, pilotkami. Učili by sme ich, že dievčatá neplačú. V rozprávkach by zobrali situáciu do svojich rúk, ony by boli tie aktívne a zachraňovali by bezmocných princov uväznených vo veži.
Tieto svety pôsobia zrejme absurdne. Ale rovnako absurdne pôsobí náš skutočný svet, založený na rozdieloch a rozdeľovaní. Vytváranie základných predstáv o „správnych ženách“ a „správnych mužoch“ totiž začína už v detstve.
POĎ S NAMI ZISTIŤ, AKO ROD OVPLYVŇUJE AJ TVOJ ŽIVOT
Všetkým nám je odmala vštepovaná „ideálna“ predstava, ako by sme sa mali správať, ako by sme mali vyzerať alebo čo študovať, a to len podľa toho, či sme dievča alebo chlapec. Dievčatá by mali byť pekné, milé, usmiate a vždy upravené, aby sa raz vydali a mohli byť matkami. Chalani majú ukazovať silu, bicepsy, šéfovať, za žiadnych okolností neprejavovať city a najmä neplakať, aby mohli budovať úspešnú kariéru.
Práve na základe týchto stereotypov o ženách a mužoch sme často tlačení do rodovej roly, ktorá nám nemusí byť vždy po chuti. Ako napríklad, že žena by sa mala hlavne starať o domácnosť a o deti a muž by mal domov nosiť peniaze. Môže to byť však aj inak.
Lebo kto sa nevydá, jesť nemusí, však?
RODOVÉ ROLY SÚ NAUČENÉ A MENIA SA V ZÁVISLOSTI OD ČASU, MIESTA A KULTÚRY
Dvojročný Franklin D. Roosevelt, budúci prezident USA, v roku 1884.
Aké fotky skrývajú vaše rodinné fotoalbumy či mobily?
Rodové stereotypy sú zjednodušené obrazy mužskosti a ženskosti, ktoré často zabúdajú na jedinečnosť každého človeka. Väčšinou ich máme v sebe hlboko zakorenené, pretože nás obklopujú všade – v rodine, v škole, v médiách. Je takmer nemožné rozlíšiť, čo je naša vlastná voľba a čím len napĺňame očakávania na základe toho, či sme ženského alebo mužského rodu. Niekedy je teda ľahšie sa im prispôsobiť. A to aj napriek tomu, že majú zväčša negatívny vplyv, lebo nás nezriedka obmedzujú v tom, kým by sme naozaj chceli alebo mohli byť.
V každodennom živote veľa ľudí napríklad ešte stále očakáva, že všetky ženy by mali byť citlivé a starostlivé a všetci muži by mali byť racionálni a neprístupní, pričom racionálna žena či starostlivý muž sa považujú za „nenormálnych“.
V ČOM JE VLASTNE PROBLÉM?
Rodový stereotyp sa tvári, že všetci muži sú rovnakí a všetky ženy sú rovnaké. Akoby sme sa automaticky zliali s modrou alebo ružovou farbou čiapočky, čo nám nasadia po narodení.
Dôsledkom rodových stereotypov je nerovnosť: ženské má ešte aj dnes neraz nižšiu hodnotu než mužské. „Babské reči“ majú nižšiu váhu než „chlapské slovo“. Dokazuje to aj deľba prác na ženské a mužské, pričom väčšiu časť neplatenej a tej horšie platenej práce vykonávajú ženy.
Nerovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami sa prejavuje v súkromí i na verejnosti deň čo deň a môže vyústiť až do diskriminácie alebo rodovo podmieneného násilia.
ČO MÔŽEŠ UROBIŤ TY?
Väčšia citlivosť voči stereotypom môže prispieť aj k tomu, že sa dokážeme ozvať v situáciách, keď je niekoho sloboda zatláčaná do úzadia pre zachovanie nejakého „normálneho správania“.
Rozpoznávanie stereotypov je dôležité, lebo si nemusíme ani uvedomovať, že svojimi slovami o tom, akí by mali byť muži a aké ženy, môžeme niekoho obmedzovať alebo ponižovať. Niekedy na zmenu stačí aj tak málo, ako upriamiť pozornosť na škodlivosť stereotypu jednoduchou kontrolnou otázkou: Povedali by sme to, aj keby išlo o muža? Povedali by sme to, aj keby išlo o ženu?
Niekedy stačí už to, že sa pozastavíš nad touto otázkou. Ak dokážeš premýšľať nad tým, čo robíš, lebo to naozaj chceš a považuješ za správne, a čo preto, lebo to spoločnosť od teba očakáva, pretože si muž alebo žena, už to je veľká výhra.
Prečítaj si viac napríklad TU.