co je v praci_ENG_banner_1920x1080 kopie

ČO JE V PRÁCI

RUŽOVÉ A MODRÉ ZAMESTNANIA

Presvedčenie, že úloha žien a mužov v reprodukcii predurčuje ich schopnosti vo všetkých oblastiach, pretrváva často aj dnes. A to aj napriek tomu, že kladieme dôraz na rovnosť a jedinečnosť každého človeka bez ohľadu na to, či je muž alebo žena a podoba práce prechádza veľkými zmenami. Rozdelenie na mužskú a ženskú prácu sa podľa tejto logiky potom uplatňuje v domácnosti a starostlivosti o deti i v platených zamestnaniach. Aj historicky je pritom rozdelenie na platenú prácu muža mimo domu a neplatenú prácu ženy výlučne v domácnosti obmedzené najmä na konkrétny typ meštianskej rodiny a strednú vrstvu. 

Hoci rovnosť žien a mužov bola zákonom daná už v bývalom Československu, aj v socializme zarábali pracujúce ženy menej a boli viac zaťažené neplatenou prácou v domácnosti a pri starostlivosti o deti. Hovorilo sa o ich dvojitom až trojitom bremene (platená práca, starostlivosť o deti, starostlivosť o domácnosť). Zároveň však získavali vyššie vzdelanie, a to aj v tradične „mužských“ profesiách. Rozpory medzi zákonom a skutočnou situáciou žien existovali vtedy a existujú v inej podobe dodnes okrem iného aj preto, že vplyv rodových stereotypov je často veľmi silný. 

Niekedy bola nerovnosť priamo zapísaná v zákone. Napríklad vo Švajčiarsku si ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia museli ženy od svojho manžela vypýtať písomný súhlas, ak chceli chodiť do práce. Do polovice sedemdesiatych rokov bol muž podľa zákona hlavou rodiny aj v Rakúsku. A v USA až v roku 1996 Najvyšší súd umožnil ženám prihlásiť sa na vojenskú akadémiu vo Virgínii. Dovtedy im ani nebolo dovolené zúčastniť sa prijímacích skúšok. Hillary Clinton zasa často spomína, že v čase, keď vyrastala, poznala vo svojom okolí iba jednu lekárku a nevedela si predstaviť, že by žena mohla byť napríklad inžinierkou.

Sudkyňa najvyššieho súdu USA Ruth Bader Ginsburg, obhajkyňa rovnosti, študovala v päťdesiatych rokoch na Harvarde a v ich ročníku bolo 9 žien a 500 mužov. Až na dvojsté výročie založenia školy, v roku 2015, ročník ukončilo päťdesiat percent žien. Vo filme RBG (2018) sudkyňa spomína na to, ako jej zamestnanec univerzity zakázal vstúpiť do knižnice, pretože bola žena. Alebo na to, ako si dekan zavolal nové študentky na večeru a vyzval ich, aby sa jedna po druhej postavili a odpovedali na otázku, prečo zaberajú miesto, ktoré mohli obsadiť muži. 

RBG.jpg

Ruth Bader Ginsburg sa po skončení školy nemohla zamestnať nikde v New Yorku, pretože právnické kancelárie ženy do zamestnania neprijímali. Neskôr vyhrala päť prípadov pred Najvyšším súdom USA. Medzi nimi aj proces v roku 1975, v ktorom obhajovala právo muža na rodičovský príspevok, ktorý bol dovtedy vyplácaný výlučne ženám. Víťazstvom na súde ukázala, že diskriminácia človeka na základe pohlavia nemusí poškodzovať len ženy, ale aj mužov. Ruth Bader Ginsburg zomrela v roku 2020 a je považovaná za jednu z najvýznamnejších právnych kapacít USA, ktorá dokázala zmeniť legislatívu USA v prospech rovného postavenia žien a mužov. 

EŠTE AJ DNES DOMÁCE PRÁCE STEREOTYPNE DELÍME NA „ŽENSKÉ“ A „MUŽSKÉ“. 

muzskezenske.jpg

Naozaj je pribitie klinca také fyzicky náročné? Alebo len nie sme zvyknutí, že žena môže v ruke držať kladivo alebo vŕtačku? 

KLADIVO.jpg

Keď rodové stereotypy podvedome prijmeš a riadiš sa nimi, hovorí sa tomu, že ich zvnútorníš. Ženy po takomto zvnútornení môžu cítiť vinu, že nevykonávajú stereotypne ženské práce ako žehlenie, varenie či skladanie bielizne. Rovnako môžu mať niektorí muži odpor k domácim prácam, pretože si myslia, že ich vykonávanie z nich robí slabochov. A to nie je dobré ani pre ženy, ani pre mužov.

 

Fakt, že v niektorých povolaniach pracuje viac mužov ako žien alebo naopak, sa odborne nazýva horizontálna segregácia (oddeľovanie). Existuje napríklad veľa učiteliek, opatrovateliek, zdravotných sestier alebo asistentiek, ale málo chemičiek či stavebných inžinierok. Dobre zarábajúci ajťáci alebo riaditelia korporácií sú väčšinou muži a existuje menej zdravotných bratov alebo učiteľov.

pedagogo-01.png

Ale priznajme si, celé toto škatuľkovanie na základe predpokladu, že by sa to tak malo, je jednoducho nezmysel. Zamestnania, ktoré väčšina ľudí považuje za typicky ženské, sú často považované za menej hodnotné ako tie považované za typicky mužské. Vyžadujú si starostlivosť, láskavosť či poriadkumilovnosť a tieto predpoklady si spájame s ženskou prácou v domácnosti, ktorá je však neplatená. Naopak, keďže stereotypne mužská úloha  ešte stále je nosiť domov peniaze, sú aj dnes lepšie platené „mužské” zamestnania posudzované ako rešpektovanejšie a hodnotnejšie. 

70%-02-01.jpg

Zamestnania, v ktorých sú oveľa výraznejšie zastúpení muži, sú napríklad automechanik, stavbár, finančný poradca, developer, programátor alebo vedec v oblasti prírodných vied.

24vyvojarov-02-01.jpg

Každý človek sa chce pochváliť dobre urobenou prácou. Nezáleží na tom, či ide o dobre spravenú skriňu, fantastický obed, upratanie neporiadku alebo úspešne dokončený projekt. Všetci chceme uznanie za svoju prácu. Rovnako muži aj ženy. Vykašlime sa na to, čo hovoria zaslepené stereotypné očakávania. Zamerajme sa radšej na to, ako rozvíjať vlastnú jedinečnosť, ktorá je daná každej a každému z nás. Veď koniec koncov, čo by malo byť zlé napríklad na úspešných vrcholových manažérkach alebo strojárkach či starostlivých zdravotných bratoch a otcoch v domácnosti? A hlavne vtedy, keď nás takáto práca baví a napĺňa a keď je potrebná.

feministka-01.jpg

Za chod domácnosti sú zodpovední všetci. Častokrát však ženy pokračujú po práci v zamestnaní ako manažérky ešte aj doma, kde riadia kto, čo a kedy má urobiť a až vtedy je to urobené. Túto psychickú záťaž dobre vystihuje komiks v Guardiane.

SKLENÝ STROP

Slovné spojenie sklený strop (glass ceiling) pomenúva akúsi bariéru v rámci hierarchie, v ktorej nespravodlivo nastavený systém bráni ženám získať vyššie pracovné pozície, a to aj vtedy, keď na takúto pozíciu majú dostatočné vzdelanie a schopnosti. Kolega s rovnakými predpokladmi má väčšiu šancu na povýšenie ako kolegyňa len preto, že je muž.  

SKY IS THE LIMIT

O tomto strope sa hovorí, že je sklený preto, že hoci každému umožňuje vidieť „oblohu“ – lepšie profesionálne príležitosti – ženám nie je dovolené, aby sa oblohy dotkli, a to len preto, že sú ženy.

Sklený strop je hlavnou príčinou tzv. vertikálnej segregácie na trhu práce. Čiže na vyšších riadiacich pozíciách je oveľa viac mužov ako žien a tie majú len obmedzenú možnosť budovať si kariéru.

„TAK PREČO ŽENY JEDNODUCHO NEPOŽIADAJÚ O POVÝŠENIE?“

1. Veľa žien si túto nehmotnú prekážku ani neuvedomuje. Sklený strop totiž vzniká spojením viacerých vecí na pracovisku.

 

Vlastnosti ako nebojácnosť, ctižiadostivosť a pracovný zápal sa často v spojení so ženami vnímajú takmer ako urážka. Vychádza to z naučených rodových rol a stereotypov, ktorým sa mladé dievčatá a ženy prispôsobujú. Od malička im hovoria, že ich sila pramení z citlivosti, poslušnosti, starostlivosti a jemnosti. Chlapci sa, naopak, od detstva viac učia, ako viesť, kreatívne myslieť a organizovať.

Ak žena zvýši na porade hlas, je automaticky považovaná za hysterku. Ak to ale urobí muž, je zanietený pre vec. Sebavedomá a úspešná žena je vnímaná ako panovačná a menej sympatická, zatiaľ čo muž za také isté vystupovaním zožne obdiv.

Ženy sú hodnotené viac za svoje osobné kvality (či sú pekné, vždy upravené a prívetivé) než za to, aký výkon podávajú a aké majú výsledky. Ale pri mužoch to neplatí. Z prieskumov vieme, že od žien vo vedúcich pozíciách ich podriadení očakávajú, že sa budú správať starostlivo, budú v práci „matkou“ pre každého z nich. Ak ale majú šéfa, predstava, že by mal byť „dobrým oteckom“ im ani nenapadne.

 

Toto je len niekoľko prípadov rozdielneho prístupu k ženám a mužom na pracovisku. Až keď si viac ľudí začne túto nespravodlivosť uvedomovať, vnímať ju a poukazovať na ňu, môžu sa veci zmeniť k lepšiemu.

2.  Sexuálne obťažovanie je na pracovisku veľmi častým javom.

 

Nadriadený zneužíva svoju moc a povýšenie podmieňuje tým, že žena vyhovie jeho sexuálnym požiadavkám. Sexuálne obťažovanie takmer nikdy neskončí potrestaním vinníka, maximálne sa všetko vyrieši napomenutím, ktoré nič nerieši. Preto ženy tak zriedka nahlasujú slovné či fyzické sexuálne útoky.

3. Ďalšou prekážkou na ceste ženy k vyšším pozíciám, je existencia takzvaných „pánskych klubov“.

 

Muži často povyšujú bývalých spolužiakov, kamarátov a známych aj preto, že si s nimi jednoducho rozumejú lepšie. Členovia pánskych klubov navyše po práci chodia na pivo a utužujú si tak vzťahy. Ženy sa z práce zväčša ponáhľajú domov, pretože sa treba postarať o domácnosť alebo vyzdvihnúť deti zo školy.

johnOPRAVA.jpg

SKLENÁ STENA

Sklená stena (glass wall) bráni ženám v kariérnom postupe tým, že im znemožňuje vyskúšať  a spoznať v práci viaceré oddelenia, čo je zásadným predpokladom, aby mohli vo svojej kariére postúpiť na riadiace pozície. 

SKLENÝ ESKALÁTOR

Iba málo mužov vyhľadáva zamestnania, kde sú ich kolegyňami prevažne ženy. A len zriedka sa zaujímajú o pracovné miesta, ktorých náplňou je starostlivosť – teda o prácu zdravotných bratov, opatrovateľov, sociálnych pracovníkov alebo učiteľov. V týchto pracovných pozíciách majú totiž nižší plat a v súvislosti s tým aj nižšie spoločenské ohodnotenie.

 

Muži pracujúci v zamestnaniach, v ktorých dominujú ženy, síce čelia zaužívanému uvažovaniu o typicky mužskej a typicky ženskej práci, ale finančne sa ich to až tak nedotýka. Dostávajú vyšší plat, rýchlejšie sa dočkajú povýšenia a väčšieho uznania. Tento jav je známy ako sklený eskalátor. Pomyselné neviditeľné schody vyvezú muža nahor rýchlejšie a dostane sa vyššie.

eskalatoOPRAVA.jpg

SKLENÝ ÚTES

Poslednou „bariérou zo skla“ je fenomén nazvaný sklený útes (glass cliff). Ten zaujímavo kontrastuje s už spomínaným skleným stropom.

 

Ženy sú v tomto prípade na vedúce pozície povýšené vtedy, keď treba riešiť krízovú situáciu. Napríklad v politike alebo pri zlých hospodárskych výsledkoch firmy. Jednoducho, keď nastal úpadok a treba „upratať“.

 

V týchto krízových situáciách bývajú ženy umiestňované na čelo kandidátok politických strán a vo firmách povyšované na riadiace pozície. Žena sa totiž považuje za protiklad muža – a tým pádom prináša zmenu imidžu do organizácie, ktorá sa práve nachádza v kríze. Zároveň ale v takejto situácii podstupuje aj väčšie riziko pádu. Práve preto hovoríme o neviditeľnom sklenom útese.

Napríklad v analýze francúzskych volieb do parlamentu v roku 2017 sa ukázalo, že konzervatívne strany stavali na popredné pozície ženy alebo príslušníkov menšín. Urobili to preto, že predvolebné výskumy ukazovali nízku šancu týchto strán na úspech, a tak sa pokúšali získať si sympatie zmenou.

Veľa žien z tohto pomyselného útesu vo svete korporácií aj skutočne spadlo. Ale nie je to tak vždy. Napríklad Anne Mulcahy v rokoch 2001 až 2009 pôsobila ako generálna riaditeľka spoločnosti Xerox. Povýšili ju v čase, keď sa spoločnosť ocitla na pokraji bankrotu a napokon úspešne vytiahla spoločnosť späť na vrchol.

 

Toto je len jeden prípad z mnohých, keď sa v praxi ukázalo, že predstava o menších schopnostiach žien pre vedúce pozície je len škodlivý mýtus. Musíme ale naozaj čakať na krízu, aby sme ženám dali rovnaké šance na povýšenie ako mužom?

cliff-01.jpg